Nový výskum naznačuje, že pre ženy vo veku 40 rokov a viac je odpoveď zrejme áno.
„V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že byť fyzicky aktívna alebo vykonávať nejaký druh cvičenia je prospešné kedykoľvek počas dňa,“ poznamenala autorka štúdie Gali Albalak, doktorandka na oddelení internej medicíny na Leiden University Medical Centre v Holandsku.
Albalak uviedol, že väčšina usmernení v oblasti verejného zdravia v skutočnosti úplne ignoruje úlohu načasovania a zameriava sa najmä na to, „ako často, ako dlho a s akou intenzitou by sme mali byť aktívni“, aby sme dosiahli čo najväčší prínos pre zdravie srdca.
Albalakov výskum sa však zameral na detaily 24-hodinového cyklu bdenia a spánku – čo vedci nazývajú cirkadiánny rytmus. Chcela vedieť, či by fyzická aktivita mohla mať „možný ďalší zdravotný prínos“ na základe toho, kedy sa ľudia rozhodnú cvičiť.
Aby to zistila, ona a jej kolegovia sa obrátili na údaje, ktoré predtým zhromaždila britská biobanka, ktorá sledovala vzorce fyzickej aktivity a stav srdca u takmer 87 000 mužov a žien.
Vek účastníkov sa pohyboval od 42 do 78 rokov a takmer 60 % tvorili ženy.
Všetci boli zdraví, keď boli vybavení sledovačom aktivity, ktorý monitoroval cvičebné vzorce počas jedného týždňa.
Stav srdca bol následne sledovaný v priemere šesť rokov. Počas tohto obdobia sa u približne 2 900 účastníkov vyvinulo ochorenie srdca a približne 800 prekonalo mozgovú príhodu.
Porovnaním srdcových „incidentov“ s načasovaním cvičenia výskumníci zistili, že ženy, ktoré cvičili prevažne „neskoro ráno“ – teda medzi približne 8:00 a 11:00 – mali najnižšie riziko infarktu alebo mozgovej príhody.
V porovnaní so ženami, ktoré boli najaktívnejšie neskôr počas dňa, sa zistilo, že tie, ktoré boli najaktívnejšie skoro ráno alebo neskoro ráno, mali o 22 % až 24 % nižšie riziko srdcových ochorení. A tie, ktoré cvičili prevažne neskoro ráno, zaznamenali pokles relatívneho rizika mozgovej príhody o 35 %.
Zvýšený prínos ranného cvičenia sa však u mužov nepozoroval.
Prečo? „Nenašli sme žiadnu jasnú teóriu, ktorá by mohla toto zistenie vysvetliť,“ poznamenal Albalak a dodal, že bude potrebný ďalší výskum.
Zdôraznila tiež, že závery jej tímu boli založené na observačnej analýze cvičebných rutín, a nie na kontrolovanom testovaní načasovania cvičenia. To znamená, že hoci sa zdá, že rozhodnutia o načasovaní cvičenia ovplyvňujú zdravie srdca, je predčasné usudzovať, že spôsobuje zvýšenie alebo zníženie rizika srdcových ochorení.
Albalak tiež zdôraznila, že ona a jej tím si veľmi dobre „uvedomujú, že existujú spoločenské problémy, ktoré bránia veľkej skupine ľudí byť ráno fyzicky aktívni“.
Zistenia však naznačujú, že „ak máte možnosť byť ráno aktívny – napríklad počas dňa voľna alebo zmenou denného dochádzania – nezaškodí skúsiť začať deň nejakou aktivitou.“
Zistenia sa jednému odborníkovi zdali zaujímavé, prekvapujúce a do istej miery záhadné.
„Jednoduché vysvetlenie mi neprichádza na myseľ,“ priznala Lona Sandonová, programová riaditeľka oddelenia klinickej výživy na Fakulte zdravotníckych profesií UT Southwestern Medical Center v Dallase.
Ale pre lepší prehľad o tom, čo sa deje, Sandon navrhol, že v budúcnosti by mohlo byť užitočné zhromaždiť informácie o stravovacích návykoch účastníkov.
„Z výskumu v oblasti výživy vieme, že pocit sýtosti je väčší pri rannom príjme jedla ako pri večernom,“ povedala. To by mohlo poukazovať na rozdiel v spôsobe, akým metabolizmus funguje ráno a večer.
To by mohlo znamenať, že „načasovanie príjmu potravy pred fyzickou aktivitou by mohlo ovplyvniť metabolizmus a ukladanie živín, čo by mohlo ďalej ovplyvňovať kardiovaskulárne riziko,“ dodal Sandon.
Je tiež možné, že ranné cvičenie má tendenciu znižovať stresové hormóny viac ako cvičenie v neskorých hodinách. Ak áno, časom by to mohlo mať vplyv aj na zdravie srdca.
V každom prípade Sandon zopakoval Albalakovo uznanie, že „akékoľvek cvičenie je lepšie ako žiadne cvičenie“.
„Cvičte teda v čase, keď viete, že sa budete môcť držať pravidelného rozvrhu,“ povedala. „A ak môžete, doprajte si rannú prestávku na fyzickú aktivitu namiesto prestávky na kávu.“
Správa bola publikovaná 14. novembra v Európskom časopise preventívnej kardiológie.
Viac informácií
Viac informácií o cvičení a zdraví srdca nájdete na stránke Johns Hopkins Medicine.
ZDROJE: Gali Albalak, doktorandka, oddelenie internej medicíny, subkatedra geriatrie a gerontológie, Lekárske centrum Univerzity v Leidene, Holandsko; Lona Sandon, PhD, RDN, LD, programová riaditeľka a docentka, oddelenie klinickej výživy, škola zdravotníckych profesií, UT Southwestern Medical Center, Dallas; European Journal of Preventive Cardiology, 14. novembra 2022
Čas uverejnenia: 30. novembra 2022